Spracovávanie traumy

Spracovanie pôrodnej traumy vyžaduje čas, veľkú vnútornu silu a v ideálnom prípade empatické sprevádzanie človeka, s ktorým môže žena celý tento proces zdieľať. Úsilie a čas, ktorý je potrebné venovať psychickému spracovaniu pôrodnej traumy, závisia od viacerých faktorov. Príznaky, ktoré ovplyvňujú každodenný život ženy môžu mať rôznu intenzitu, opakovanie aj trvanie, preto si každá žena musí nájsť stratégie vhodné pre jej konkrétnu situáciu.

Mnohé ženy nevedia, že problémy, ktoré ich trápia sú dôsledkami pôrodnej traumy. Hoci vnímajú pôrod ako negatívnu skúsenosť, často to vedome alebo nevedome prehliadajú. Časom môže dôjsť k zmierneniu príznakov, no skutočné spracovanie v zmysle prijatia a vyliečenia problému, nenastalo. Potlačené pocity môžu byť stále hlboko skryté a môžu sa znovu objaviť.

Pokiaľ si žena uvedomuje, že ťažkosti, ktorými prechádza sú dôsledkom jej pôrodnej skúsenosti, môže ju začať vedome spracovávať. Tento proces si vyžaduje veľa vnútornej sily, trpezlivosti a citlivý prístup okolia aj ženy samotnej. Žena musí siahnuť na samé dno svojej bytosti a objaviť v sebe vnútorné zdroje na zvládanie problémov. Stretáva sa s tými najhlbšími duševnými procesmi, akými sú prijatie, nádej a odpustenie. 

Prijatie vlastnej bolesti a zranení je mimoriadne dôležité. Každá žena má právo na pocity, ktoré prežíva, a dovolenie si smútiť je významnou súčasťou liečivého procesu (Kluchar, 2006). Prijatie toho, že niečo nie je v poriadku, že žena cíti bolesť, ktorá znepríjemňuje jej život, je prvým potrebným krokom, ktorý je však veľkým úspechom a posúva spracovanie traumy o veľký kus vpred. 
Pri spracovávaní pôrodnej traumy môže žena prechádzať viacerými štádiami. Podľa Elisabeth Kϋbler-Ross sa môžu pri spracovávaní traumy objaviť tieto štádiá: popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a akceptácia. 
Kluchar (2006) odporúča, aby sa ženy pri spracovávaní pôrodnej traumy zamerali na odpustenie. Mnohé z nich zo svojho súčasného stavu obviňujú zdravotníkov, blízkych alebo seba samé. Cítia potrebu vyvodiť voči niekomu zodpovednosť a mnohé to aj reálne urobia (podávajú sťažnosti alebo žaloby na zdravotníkov, vyčítajú chyby svojim blízkym alebo sebe). Tieto kroky samozrejme môžu mať význam, no skutočnú úľavu môže priniesť len vnútorné odpustenie všetkým a všetkému, čo sa mohlo podieľať na vzniku danej situácie. Takýto krok si vyžaduje veľa sily a láskavosti, ktorých nájdenie však môže pomôcť žene ľudsky a spirituálne vyrásť. 
Kluchar (2006) uvádza nasledovný text pre lepšie pochopenie odpustenia pri pôrodnej traume:

Čo odpustenie NIE JE:

- súhlas s tým, čo niekto urobil

- ospravedlnenie toho, čo niekto urobil

- odmietanie toho, čo niekto urobil

- zabudnutie toho, čo niekto urobil

- predstieranie, že nie sme zranené

Odpustenie ide proti našej ľudskej tendencii po odplate alebo domáhaní sa spravodlivosti. Aby človek mohol odpustiť, musí sa preniesť nad tento ľudský pohľad na vec. Odpustenie nemôže zmeniť minulosť, no môže zmeniť náš pohľad na minulosť a nepochybne môže zmeniť našu budúcnosť. Dôležité je pritom vystúpiť z role obete, nájsť v sebe silu zmeniť svoju situáciu a zachrániť seba samú zo spárov horkosti, hnevu, nenávisti a strachu.

Pri spracovávaní pôrodnej traumy môžu žene pomôcť aj rôzne psychologické stratégie na zvládanie symptómov (napríklad na prácu s flashbackmi, pri ktorých žena znovuprežíva traumatickú udalosť). Tieto stratégie pomáhajú zmierniť príznaky a vedome s nimi pracovať. Pre ich použitie je vhodné sa poradiť s odborníkom (psychológom alebo psychoterapeutom pracujúcim s posttraumatickou stresovou poruchou). V prípade posttraumatickej stresovej poruchy sa osvedčene používa EMDR (Eye movement Desenzitization and Reprocessing). Ide o jednoduchú a ľahko osvojiteľnú liečebnú techniku, ktorá využíva rýchle očné pohyby na desenzibilizáciu traumatických zážitkov.Očné pohyby alebo iné špeciálne podnety tu otvárajú prístup k neuronálnym sieťam a umožňujú tak mozgu spracovávanie traumatických skúseností (Karasová, 2003). 

Česká klinická psychologička Michaela Mrowetz uvádza, že niekedy môže stačiť jedno sedenie, vo vážnejších prípadoch je potrebné vstúpiť do terapeutického procesu viackrát. Celý tento proces by mal prebehnúť ešte pred ďalším pôrodom. Ak žena rodí bez spracovania predchádzajúcich negatívnych pôrodných zážitkov, jej stav sa má tendenciu zhoršovať. Aj keď žena prežije pôrod podľa svojich predstáv, môže sa po ňom paradoxne cítiť ešte horšie. V situácii popôrodnej hormonálnej nerovnováhy sa totiž vyplaví nespracovaná trauma a žena rieši niečo, čo sa stalo dávno pred týmto pôrodom a nerozumie, čo sa deje. Nasledujúci pôrod, akýkoľvek šetrný k žene a k dieťatu, teda nezaručuje rehabilitáciu traumy z predchádzajúceho pôrodu. Môže pomôcť, ale nemusí. Mrowetz zo skúsenosti tvrdí, že pre liečbu pôrodnej traumy u žien je efektívna liečba traumy po znásilnení, nakoľko tieto dva problémy sú navzájom podobné.

Pri spracovávaní pôrodnej traumy môže pomôcť aj metóda pevného objatia. Pomocou nej je možné znovu prežiť- prehrať pôrod a celú situáciu v bezpečnom prostredí terapeutovej pracovne. 

Griebenow (2006) odporúča ženám s pôrodnou traumou, aby si dopriali dostatok času na zotavenie a obklopili sa blízkymi, ktorí sú ochotní im pomôcť so starostlivosťou o nich aj o dieťa. Dôležité je uvedomiť si, že tak ako dieťa aj ony potrebujú záujem a starostlivosť. Často sa objavujú aj pocity viny, ktoré súvisia s problematickým vzťahom ku dieťaťu. Kendall-Tackett (2011) z praxe uvádza svoje skúsenosti so ženami, ktoré prekonávajú pôrodnú traumu majú problémy vo vzťahu so svojim dieťaťom a v dojčení. Tieto matky sa cítia, akoby zlyhali pri pôrode, takže by mali dojčiť, ale ich deti dojčenie odmietajú, čo u matiek vytvára ešte silnejšie pocity zlyhania. Uvedomovanie si psychických dôsledkov pôrodu môže byť dlhodobý proces trvajúci mesiace a ženy by mali pochopiť, že pôrod je len na začiatku ich vzťahu s dieťaťom a nemusí ho nutne trvalo poškodiť. Autorka ich podporuje vo vedomí, že materstvo je rola, do ktorej žena postupne zreje a je dôležité, aby sa matkám dostalo potrebnej pomoci. Mnohé ženy si negatívnu pôrodnú skúsenosť a pocity nedostatočnosti kompenzujú snahou byť dokonalými matkami, spĺňajúcimi najnáročnejšie kritériá ostatných. Je náročné pre ktorúkoľvek matku, aby bola vnímavá a dávajúca k dieťaťu, keď má emocionálne problémy. Autorka zdôrazňuje potrebu komunikovať o svojich pocitoch s partnerom, pokiaľ je tomu otvorený. V prípade, že partner nechce so ženou zdieľať proces liečenia jej pôrodnej traumy, žena by sa nemala vzdať a mala by hľadať pomoc u odborníkov aj sama. Partner mnohokrát nerozumie pocitom a správaniu ženy s pôrodnou traumou a Griebenow (2006) uvádza, že dôležitejšie ako porozumenie, je pre ženu bezvýhradné prijatie. Autorka uvádza, že mnohé ženy cítia hnev a výčitky voči svojmu partnerovi, napríklad, že ich neochránil od neželaných lekárskych intervencií. Takéto pocity odporúča najskôr diskutovať s inou osobou, kým ich žena otvorí svojmu partnerovi. Symptómy PTSP môžu trápiť aj partnera, v závislosti od jeho individuálnej reakcie na traumatický pôrod ženy. Podporu a záujem je teda potrebné venovať aj im a ženy by nemali očakávať, že práve oni im budú plne k dispozícii pri spracovávaní pôrodnej traumy.

V súčasnosti je pre ženu s pôrodnou traumou veľmi náročné nájsť odborníka, ktorý by jej vedel komplexne pomôcť. Griebenow (2006) odporúča ženám trpiacim príznakmi pôrodnej traumy, aby si našli poradcu oboznámeného s problematikou posttraumatickej stresovej poruchy, s podporujúcim postojom v oblasti ženských problémov. Ak nie je žene žiadny takýto odborník dostupný, autorka odporúča hľadať aspoň niekoho, kto je otvorený novým myšlienkam. Vhodný môže byť aj odborník pracujúci so spracovávaním traumy po znásilnení. Poradca, ktorý ženu nabáda, aby bola vďačná za svoje dieťa a zanechala minulosť za sebou nie je vhodný na takúto pomoc. Ak nie je žene nikto k dispozícií, môže hľadať podporu aj na internetových podporných skupinách.

GRIEBENOW, J. J. 2006. Healing the Trauma: Entering Motherhood with Posttraumatic Stress Disorder (PTSD). [online] Dostupné na internete: [cit. 2012-10-02]

KENDALL-TACKETT. 2011. Making Peace with Your Birth Experience. [online] Dostupné na internete: [cit. 2012-10-22]

          KLUCHAR, J. 2006. Forgiveness. [online] Dostupné na internete: <https://www.angelfire.com/moon2/jkluchar1995/forgiveness.html> [cit. 2012-10-22]