Prevencia v tehotenstve


Jednou z najúčinnejších prevencií pôrodnej traumy už v tehotenstve (alebo skôr) je informovanosť.

Väčšina žien, ktoré trápia posttraumatické problémy po pôrode, vôbec nevie o existencii tejto problematiky ani o tom, kde môžu hľadať pomoc.
Na základe informácií by sa žena mohla vopred dozvedieť o možných rizikách a opatreniach, ako im predísť. 

Na Slovensku ženy obvykle dostávajú informácie o základnej fyziológii pôrodného procesu a niektorých metódach ako zvládať pôrodnú bolesť. Psychoprofylaxiu (psycho-fyzickú prípravu na pôrod) poskytujú zdravotníci a odborníci na predpôrodnú prípravu. Osvetu o tom, aké psychické riziká na ženu pri pôrode čakajú však už poskytuje málokto. Ženy sa o tom obvykle nedozvedajú ani od svojich matiek a iných žien, pretože psychická ujma po pôrode je ešte stále prehliadaným javom, ktorý si mnohé ženy ani sami pred sebou nepripúšťajú.

Okrem informácií je mimoriadne dôležitá samotná psychická a fyzická príprava na pôrod, ktorá môže výrazne pomôcť pri jeho zvládaní. 
Na tému psychofyzickej prípravy existujú rôzne názory a žena by mala mať možnosť vybrať si ten, s ktorým sa stotožňuje. Pre ilustráciu uvádzam 2 modely. Tradičný model psychofyzickej prípravy ako ho uvádza Gažo (2010):

1. fyzická časť - spočíva v pravidelnom precvičovaní cvikov špeciálne určených pre budúce mamičky, ktorých cieľom je prispôsobiť telo tak, aby lepšie zvládlo záťaž v priebehu gravidity a počas pôrodu. Patrí sem gymnastika a nácvik správneho dýchania, účinného tlačenia a relaxácie počas pôrodu. Pokiaľ tehotenstvo prebieha bez problémov, nič nebráni v pravidelnej pohybovej aktivite, ktorá priaznivo ovplyvní viacero  tehotenských zmien.

2. psychická, náučná alebo poznávacia časť - spočíva v získavaní informácií, ktoré súvisia s tehotnosťou, pôrodom a popôrodným obdobím. Úlohou tejto časti je zbaviť budúcu matku obáv a strachu s dôrazom na to, že pôrod je fyziologický a prirodzený dej.

 

Francúzsky pôrodník Odent (2004) namiesto nácviku zvládania pôrodu povzbudzuje ženy, aby sa pri pôrode bez sebakontroly poddali svojmu prežitku a zabudli na všetko naučené, na všetky kultúrne predstavy a vzorce správania. Tvrdí, že čím menej sa toho žena naučila o „správnom“ spôsobe pôrodu, tým ľahšie to pre ňu bude. Spontánny priebeh pôrodu totiž usmerňuje hypotalamus, ktorého pôsobenie je najefektívnejšie, ak rodička nemusí kontrolovať (zapojením neokortexu) svoje správanie (napr. aby príliš nekričala alebo dýchala, ako sa naučila na kurze). Na takýto typ pôrodu je však potrebné prispôsobiť podmienky aj spôsob vedenia pôrodu.

 

Psychofyzická príprava na pôrod je veľmi dôležitá najmä pre prvorodičky, kurzy však môžu navštevovať aj viacrodičky, ktoré sú pre prvorodičky veľkým obohatením, keďže sú skúsenejšie a svojimi zážitkami pomôžu odstrániť ich obavy, či prehodnotiť ich očakávania (pôrod obvykle prebehne inak, než ako si ho žena predstavuje). Niektoré prípravné kurzy možno absolvovať spolu s partnerom a ide potom o prípravu oboch budúcich rodičov (Stadelmann, 2009).

 

Najdôležitejším bodom psychickej prípravy na pôrod je však sebapoznanie a schopnosť zvoliť si prostriedky, ktoré uspokoja individuálne potreby ženy na fyzickej aj psychickej úrovni. Základným predpokladom priaznivého prežitia pôrodu je totiž pocit bezpečia, ktorý pre každú ženu znamená niečo iné. Dosiahnutie pocitu bezpečia (u niektorej ženy napr. prítomnosťou blízkej osoby, prítomnosťou lekára alebo anestéziológa, stlmením svetla, obľúbeným predmetom) je základom pre psychické uvoľnenie, ktoré podporuje aj fyzický priebeh pôrodu. Posttraumatická stresová porucha (pôrodná trauma) vzniká pri situáciíí ohrozenia, najlepšou prevenciou je teda posilňovať pocit bezpečia všetkými možnými prostriedkami. Vedomú relaxáciu možno nacvičovať technikami hypnopôrodu. Žena by sa už pred pôrodom mala zaujímať o to, ktoré veci jej pocit bezpečia podporujú a ktoré ho naopak narušujú. Na základe toho si môže podľa svojich možností zvoliť formu starostlivosti.

 

Poradenstvo a sprevádzanie ženám v období tehotenstva môže poskytovať dula. Ide o špeciálne vyškolenú ženu, ktorá poskytuje starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu, šestonedelia a dojčenia (Klaus, Kennel, Klaus, 2004). Táto starostlivosť je obzvlášť vhodná pre tehotné ženy, ktoré „budú rodiť sekciou, ženy po znásilnení, týrané ženy, ženy po opakovaných potratoch, také, ktoré čakajú choré dieťatko, veľmi mladé matky a iné „špecifické tehotenstvá“... Dula nie je terapeut, ani lekár, ale v mnohých týchto prípadoch vie mamičke fundovane pomôcť s prijatím danej roly, povzbudením a psychickou oporou“, hovorí certifikovaná dula Lapšanská (2006, s.72-73). Ťažisko práce duly je však najmä počas pôrodu. Pre viac informácií o službách duly navštívte stránku www.duly.sk

 

Prevencia pôrodnej traumy nadobúda ďalší rozmer v prípade predchádzajúcich traumatických zážitkov, či už z pôrodu, alebo z niečoho iného. Pôrod je totiž obdobie, kedy sa môžu prejaviť nevedomé alebo potlačované psychické konflikty a zranenia z minulosti. V takýchto prípadoch sa odporúča psychoterapia a najlepšie je s ňou začať ešte pred otehotnením a vyhradiť si na ňu dostatok času.

 

Tehotenstvo je ideálnym obdobím na to, aby sa žena mohla venovať sama sebe, rozvíjať svoje záujmy a starať sa o svoju telesnú i duševnú pohodu viac, ako kedykoľvek predtým. Aktivitami, ktoré sú jej blízke, tak môže vo svojom voľnom čase pozitívne ovplyvňovať seba aj svoje dieťa. V rôznych mestách fungujú kurzy tehotenských cvičení, gravidjogy, tanca alebo výtvarnej tvorby. Stretávanie sa s inými tehotnými ženami naviac pomáha vzájomnej podpore a predávaniu si informácií. 

 

 

 

Zdroje:

GAŽO, I. 2010. Príprava k pôrodu – psychoprofylaxia - psychofyzická príprava – popis. [online] Dostupné na internete: <https://www.gyngazo.sk/priprava-k-porodu/priprava-k-porodu-popis> [cit. 2010-03-02] 

 

LAPŠANSKÁ, Ľ. 2006. 8 najčastejších otázok o dulách. In Dieťa, roč. 12, 2006, č. 11, s. 72 - 73.

 

ODENT, M. 2004. Znovuzrozený porod. 1. vyd. Praha : Argo, 2004, 152 s. ISBN 80-85794-69-1.

STADELMANN, I. 2009. Zdravé těhotenství, přirozený porod. 3. vyd. Praha : One Woman Press, 2009, 514 s. ISBN 978-80-86356-50-1.