Prejavy pôrodnej traumy

 

Pôrodná trauma má viacero možných prejavov a jej podoba je u každej ženy individuálna. Jednotlivé príznaky môžu pretrvávať, alebo sa môžu objaviť ojedinele. 

Pôrodná trauma je druhom posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), s ktorou má podobné diagnostické kritériá. Po stresujúcej udalosti sa môže rozvinúť akútna forma, ktorá sa vyznačuje ustrnutím, dezorientáciou, obmedzením pozornosti a v neškoršom štádiu apatiou alebo naopak hyperaktivitou. Túto reakciu je možné v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov prekonať, udalosť spracovať a začleniť ju medzi ostatné prežité udalosti. Príznaky tejto formy pôrodnej traumy trvajú menej ako 3 mesiace.

Pokiaľ príznaky trvajú 3 mesiace a viac, hovoríme o chronickej forme posttraumatickej stresovej poruchy. Ide o vážnejšiu formu problémov, kedy traumatická udalosť nebola spracovaná natoľko, aby sa zaradila medzi ostatné bežné životné skúsenosti. Vyskytuje sa ešte tzv. PTSD s odloženým začiatkom, kedy príznaky začínajú najmenej 6 mesiacov po traumatickej udalosti (DSM-IV).


Na základe výskumu uvádza Becková (2004) päť základných tém - prejavov, ktoré popisujú podstatu prežívania pôrodnej traumy u žien:

  1. Opakované prehrávanie pôrodnej skúsenosti v predstavách žien.
    Flashbacky traumatického zážitku sa pritom neobjavujú len cez deň, ale aj v noci, sprevádzané desivými nočnými morami. Ženy tento jav prirovnávali k filmovej páske, ktorá sa stále znovu nekontrolovateľne prehráva a bráni tak plnohodnotnému prežívaniu prítomnosti.  

     
  2. Necitlivosť, odrezanosť od sveta.
    Otupenie osobnosti a strata kontaktu s okolím sa môžu objaviť už hneď po pôrode. Ženy popisujú neschopnosť citového prežívania, akoby boli bez života alebo duchom neprítomné.


     
  3. Hľadanie odpovedí
    a potreba mnohokrát rozoberať svoju pôrodnú skúsenosť. Snaha pochopiť, prečo bol pôrod taký, aký bol, sa môže prejaviť napríklad opakovanými stretnutiami s pôrodníkmi, ktorí pôrod odvádzali. Niektoré ženy hľadajú odpovede v odborných medicínskych knihách, alebo majú túžbu znovu navštíviť svoju pôrodnú sálu. Tieto potreby sa nemusia stretnúť s pochopením okolia, ženy sa preto môžu uzavrieť do seba a svoje traumatické zážitky s nikým nezdieľajú. Objavuje sa aj radikálnejšia forma týchto prejavov, kedy ženy otvorene vystúpia proti zdravotníkom a žiadajú kompenzácie

     
  1. Triáda hnevu, depresie a anxiety (úzkosti)
    predstavuje každodennú realitu žien s pôrodnou traumou, ktoré tieto emócie prežívajú vo zvýšenej miere. Hnev je zúrivý, úzkosť môže vyúsťovať do záchvatov paniky a depresia môže viesť k samovražedným tendenciám. Hnev je namierený voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, rodinným príslušníkom, alebo k žene samej. 


     
  2. Izolácia od sveta materstva, zničené sny.
    Táto oblasť sa týka najmä prežívania vzťahu so svojim dieťaťom, integrácie v kruhu iných matiek a nádeje na ďalšie deti v budúcnosti. Pôrodná trauma pôsobila u žien problémy so vzťahovou väzbou s dieťaťom, izoláciu od ostatných matiek s deťmi a odmietanie ďalšieho dieťaťa v budúcnosti.   

     

Podľa Birth Trauma Association (2011) sa mnohé ženy trpiace pôrodnou traumou vyhýbajú podnetom, ktoré im traumatickú udalosť pripomínajú (napríklad lekárske prostredie a vyšetrenia). Môžu prežívať pocity slabosti a viny. Niektoré ženy cítia vinu za neschopnosť preniesť sa cez svoju pôrodnú skúsenosť tak, ako to od nich okolie očakáva, alebo majú pocit, že pri pôrode zlyhali.


Mnohé ženy vďaka svojej psychickej odolnosti, podpore okolia a iným pozitívnym vplyvom nakoniec do určitej miery spracujú aj mimoriadne traumatické skúsenosti z pôrodu. Iné však takéto šťastie nemajú, prekonávajú tieto problémy dlhodobo a vo veľkom rozsahu. Prejavy pôrodnej traumy sú u každej ženy individuálne a vplývajú na ne mnohé faktory. Pokiaľ sa žene podarí negatívnu pôrodnú skúsenosť spracovať bez výraznej prítomnosti uvedených prejavov, nehovoríme o pôrodnej traume. Neznamená to však, že sa netreba zaoberať tým, prečo žena svoj pôrod vníma negatívne a aké dôsledky zanechal na jej psychickom prežívaní, vnímaní seba samej alebo na jej vzťahoch. 

 

 

 

 

Zdroje: 

BECK, CH. T. 2004. Posttraumatic stress disorder due to childbirth. In Nursing research, vol. 53, 2004, No 4., s. 214-224. ISSN 1538-9847.

BIRTH TRAUMA ASSOCIATION, 2011. https://www.birthtraumaassociation.org.uk/

DSM-IV