Prevencia pri pôrode

Najúčinnejšou prevenciou pôrodnej traumy je, aby mala žena pri pôrode čo možno najsilnejší a najtrvalejší pocit bezpečia. 

Každý pôrod predstavuje pre ženu novú situáciu, aj keď nie je prvý, a je mimoriadne citlivá na to, čo sa okolo nej deje. Už v tehotenstve sa vplyvom hormonálnych zmien rozkolíše ženská emocionalita a žena sa stáva omnoho vnímavejšou na detaily. Hoci to môže vyzerať tak, že žena v období pôrodu nevníma veľmi zreteľne, opak môže byť pravdou. Mnohé rodičky sú citlivé na každé slovo prítomných osôb, na každý, pohyb, náznak a prístup, s akým sa s nimi komunikuje. Tieto zdanlivé detaily potom môžu v žene veľmi rýchlo vyvolať pochybnosti o správnom priebehu pôrodu, o zdravotníckej starostlivosti, alebo o tom, že je schopná pôrod zvládnuť. 

Pokiaľ sa žena pri pôrode necíti bezpečne, narastá jej psychické napätie, čo má za dôsledok fyzické komplikácie. Tie si môžu vyžadovať lekársky zásah, ktorý pre ženu znamená ďalší stres a "začarovaný kruh" týmto spôsobom pokračuje. 

Uspokojenie potreby bezpečia je veľmi individuálne. Každej žene môže prinášať pocit bezpečia niečo iné, napríklad:

• prítomnosť blízkej osoby
• prítomnosť lekára-pôrodníka alebo anestéziológa
• prítomnosť len známych osôb
• prítomnosť čo najmenšieho počtu osôb
• stlmenie svetla
• aromaterapia
• obľúbený predmet (vankúšik, amulet a pod.)

Naopak, pocit bezpečia môže byť u rôznych žien narušený rôznym spôsobom. Niekedy môže ísť o detaily, ktoré by sme nepokladali za dôležité. Okrem faktorov spomenutých v časti Príčiny pôrodnej traumy (napr. dlhotrvajúci alebo krátky a veľmi bolestivý pôrod,
indukcia pôrodu alebo nedostatok súkromia a dôstojnosti), existujú aj individuálne a menej zjavné vplyvy, napríklad:

• niektoré výroky prítomných osôb (nie len hrubé výroky typu: "Dovnútra to išlo ľahšie ako von, však?" ale aj zdanlivo "nevinné" výpovede, napríklad keď sa sestrička kolegyni posťažuje že kvôli tomuto nadčasu nestihne doma napiecť vianočné pečivo - rodička z toho môže mať pocity viny, snaží sa svoj pôrod urýchliť, ale efekt je opačný)
• prítomnosť mužov (niektoré ženy chcú v tak intímnej chvíli len ženskú prítomnosť)

Prevencia pri pôrode okrem toho významne súvisí aj s tým, či starostlivosť, ktorá je žene poskytovaná korešponduje s jej očakávaniami a potrebami. Je vhodné sa touto otázkou zaoberať už v tehotenstve a podľa svojich požiadaviek si poskytovateľa starostlivosti zvoliť. Ušetrí sa tak veľa nedorozumení a energie nie len na strane rodičiek ale aj na strane zdravotníkov.

Psychickú pohodu rodiacej ženy môže podporiť vhodne zvolená sprevádzajúca osoba. Odborníčkami na takéto sprevádzanie sú duly (www.duly.sk), ktorých pozitívny účinok nie len na vnímanie pôrodu rodičkou, ale aj na jeho fyziologický priebeh, potvrdili viaceré výskumy. Komunikácia duly s rodiacou ženou prebieha na intuitívnej úrovni, empaticky s ňou zdieľa situáciu, povzbudzuje ju a dodáva jej istotu. Podporuje ženu prostredníctvom dotyku (používa sa masáž, dotyková relaxácia, hladenie, držanie), slova (uisťovanie o dobrom priebehu pôrodu, zmysluplnosti, schopnosti ženy porodiť, atď.) alebo pohľadu (udržiavanie očného kontaktu) (Klaus, Kennel, Klaus, 2004). Goer (2002) uvádza, že nepretržitá prítomnosť duly má výrazne pozitívny vplyv aj na fyzický priebeh pôrodu. Spočíva v znížení počtu medicínskych zákrokov, nižšej spotrebe liekov a zlepšení pôrodných výsledkov. Dula pôsobí ako silná psychická podpora a zároveň môže fungovať ako sprostredkovateľka komunikácie medzi rodičkou a zdravotníckym personálom. Na jednej strane totiž žene vysvetľuje, čo sa práve deje a čo znamenajú odborné vyjadrenia lekárov a na druhej strane personálu tlmočí priania rodičky a podporuje ju v jej rozhodnutiach. Počas pôrodu sa dula venuje aj partnerovi ženy, pokiaľ je prítomný. Jeho rola a rola duly sú odlišné. Dula dopĺňa a umocňuje úlohu otca, navrhuje mu, ako môže pomáhať a podporuje ho v tom. Klaus, Kennel a Klausová (2004) uvádzajú vyjadrenia žien, že u partnera je dôležité najmä vedomie jeho prítomnosti a u duly sa oceňujú skúsenosti, slová a podporné úkony, ktoré prinášajú uvoľnenie a pocit bezpečia.

Špecifickým typom sprevádzajúcej osoby je partner ženy, spravidla otec dieťaťa. Ak je spoločný pôrod obojstranným prianím rodičov, potom podľa Roztočila (2008) otec dieťaťa poskytuje rodičke jedinečnú oporu, ktorú nemôže personál nemocnice nahradiť.  Za ideálnu sa považuje otcova prítomnosť, ak sa zúčastnil kurzov predpôrodnej prípravy, kde získal základné informácie o tehotenstve a pôrode. Autor ako hlavné klady prítomnosti otca pri pôrode uvádza:

• emocionálnu podporu;
• podporu zvládania strachu, úzkosti a panických reakcií;
• zníženie vnímania bolesti;
• starostlivosť, ktorá žene spríjemňuje pôrod (registrácia časových intervalov medzi kontrakciami, masáž, pomoc pri kontrolovanom dýchaní, atď.);
• pri cisárskom reze pomoc k jeho uspokojivejšiemu vnímaniu a miernejšiemu vnímaniu pooperačných bolestí.

Podľa Odenta (2004) prítomné osoby nemajú vždy pozitívny vplyv na priebeh pôrodu a môže sa stať, že ho budú, práve naopak, spomaľovať. Napríklad ak príliš úzkostlivý muž pri pôrode znervóznie a následne sa to snaží zakryť prehnaným rozprávaním, môže žene brániť v sústredení na pôrod. Môže sa tu objaviť aj rozpor medzi vonkajším prianím ženy a zjavnými reakciami jej tela. Autor uvádza prípad, kedy sa žene pozastavil pôrod, no keď jej partner odišiel za odpočinkom, dieťa sa narodilo. Predtým tvrdila, že manžela pri pôrode chce mať. Negatívny vplyv na pôrod môže mať aj nadmieru protektívny alebo vlastnícky typ muža, ktorý má tendenciu ženu neustále stimulovať, hoci ona potrebuje pokoj. Jej požiadavky skôr predvída, než by na ne reagoval. Rovnako negatívny vplyv môže mať, keď sa žena cíti pozorovaná, alebo cíti, že musí hrať určitú špecifickú rolu vzťahujúcu sa k prítomným osobám.
Gaskin (2010) uvádza, že nepriaznivý vplyv môžu mať osoby, ktoré sa do pôrodného procesu nijako nezapájajú (nepomáhajú fyzicky ani psychicky) a sú len pozorovateľmi. 

Je teda dôležité, aby si žena vopred ujasnila, koho si k svojmu pôrodu pozve a prečo. Sprevádzajúca osoba jej môže pomôcť zabrániť pocitom opustenosti pred pôrodom, pri ňom a po ňom, pretože zdravotnícky personál obvykle nemá priestor sa jej kontinuálne venovať. Sprevádzajúce osoby tak tvoria dôležitý článok v starostlivosti a v spolupráci s lekármi môžu vytvárať bezpečné podmienky pre zdravý pôrod, ktorý je cieľom všetkých zúčastnených.

Zdroje:

          GASKIN, I. M., 2010. Zázrak porodu. 1. vyd. Praha : One woman press, 2010

GOER, H. 2002. Průvodce přemýšlivé ženy na cestě k lepšímu porodu. 1. vyd. Praha : One Woman Press, 2002, 549 s. ISBN 80-86356-13-2.

        KLAUS, M. H., KENNEL, J. H., KLAUS, P.H. 2004. Porod s dulou. 1. vyd. Praha : One Woman Press, 2004, 277 s. ISBN                                80-86356-34-5.

ROZTOČIL, A. et al. 2008. Moderní porodnictví. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2008, 408 s. ISBN 978-80-247-1941-2.

ODENT, M. 2004. Znovuzrozený porod. 1. vyd. Praha : Argo, 2004, 152 s. ISBN 80-85794-69-1.